Zamyslenie na deň 21.9.2020

2.Korinťanom 7,5-16

5 Veď aj keď sme prišli do Macedónie, nemalo naše telo nijaký odpočinok, ale tiesnení sme boli všelijako; zvonku borby, zdnu obavy. 6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás príchodom Títovým. 7 A nielen jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým ste ho vy potešili, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom kvílení, o vašom horlení za mňa, takže som sa tým väčšmi zaradoval. 8 A tak, ak som vás aj zarmútil v liste, neľutujem, keď som aj ľutoval; vidím totiž, že vás ten list zarmútil, čo aj len nakrátko. 9 Teraz sa radujem, nie preto, že ste sa rmútili, ale že ste sa rmútili na pokánie. Rmútili ste sa totiž podľa vôle Božej, aby ste v ničom nemali pre nás škodu. 10 Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť. 11 Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu! Vo všetkom dokázali ste sa čistými v tejto veci. 12 Keď som vám teda aj písal, nepísal som pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani pre toho, čo sa mu stala krivda, ale preto, aby sa prejavila vaša dobrá vôľa k nám pred Bohom. 13 Tomu sme sa potešili. Popri tomto svojom potešení ešte väčšmi sme sa zaradovali radosti Títovej, že pookrial na duchu medzi všetkými vami. 14 Veď ak som sa pred ním v niečom pochválil vami, nezahanbili ste ma, ale ako sme vám vo všetkom pravdu hovorili, tak sa aj naša chvála pred Títom dokázala pravdou. 15 A jeho srdce naklonené vám je ešte viac, keď sa rozpomína na poslušnosť všetkých vás, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať.


Zmietaný pocitmi. Pavel hovorí o svojich pocitoch, o pocitoch korintských kresťanov, o Títovej radosti, o povzbudení. Sú to veľmi osobné zážitky. Majú takéto opisy v Biblii miesto? Vidíme, že áno. Pán Boh nás tak stvoril, že máme rozum aj city. Svoj život žijeme vo vzťahoch s ľuďmi. V nich si niekedy ubližujeme, inokedy si robíme radosť. Niekedy si pomáhame, inokedy sa karháme. Sme ľudia. Toto všetko je súčasťou nášho života. Pavol nám však v tejto časti listu kladie na srdce, aby sme nikdy nezabudli na to, že so všetkým, čo vnímame a cítime, patríme Pánu Bohu. Sme Jeho stvorenia, Jeho deti. Naše rozhodnutia, pocity i vzťahy by mali byť stále pod kontrolou nebeského Otca. Takáto kontrola nie je ťažké bremeno, ktoré musíme niesť. Byť pod kontrolou nebeského Otca znamená mať vždy po ruke pomoc. Mať istotu, zabezpečenie. Pavel vnímal isté napätia v Korinte. Videl chyby tamojších veriacich, preto ich napomínal. No nerobil to ako vládca, či despota. Napomínal s láskou, ktorú sa naučil od Pána Ježiša. To na korintských účinkovalo. Ježišova láska ich viedla k pokore a pokániu. Preto mohla po napätiach a sporoch zavládnuť opäť láska. Kiežby sme vždy vedeli odovzdať celý svoj život pod kontrolu Božiu!
Modlitba: Ďakujem, Bože, že si nás stvoril s pocitmi a pocity chápeš. Odpusť že niekedy dovoľujem hriechu, aby ich znetvoril a aby mi vládli, hoci vláda patrí iba Tebe. Prosím, riaď môj život, lebo len Ty to vieš dokonale a dávaš pritom slobodu. Amen.
Pieseň: ES 573
Autor: Anička Velebírová


Som uväznený, nemôžem vyjsť. Zrak mi zármutkom slabne. Celý deň volám k tebe, Hospodin. Žalmy 88,9-10

Ježiš sa modlí: Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. Ján 17,15


Filipanom 4,8-14 :: Modlíme sa za: Topoľčany (Po)