Podcast: Play in new window | Download (Duration: 3:37 — 3.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Posledná nedeľa cirkevného roka (Nedeľa večnosti)
Majte bedrá opásané a lampy zažaté! Lukáš 12,35
Zjavenie Jána 21,1-7
1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. 2 A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. 3 A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, 4 zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. 5 A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. 6 A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. 7 Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom.
Nové nebo a nová zem. Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Tak znie prvých sedem slov v Biblii. V našom texte čítame, že toto prvé nebo a prvá zem sa už pominuli. Podobne je to aj s každým človekom, ktorý sa (slovami piesne Deža Ursínyho) poberá z náručia matky do náručia hliny. Je to bezútešná cesta, na ktorej v bolestiach a žiali strácame vlastné telá. Poškodzujeme pritom našu zem, nebo i vlastnú dušu. Prečo je to tak? Človek bol stvorený pre úžasný život v blízkosti milujúceho Boha. Tento vzťah, ktorý ho napĺňal a bol zmyslom jeho bytia, však vážne narušil (áno, aj ja som ho narušil a ani ty nie si výnimkou). Ešteže každý vzťah má aj druhú stranu! Boh nás stále miluje a dáva nášmu bytiu nový zmysel. Ježiš nás Svojou obeťou na kríži opäť privádza do blízkosti Stvoriteľa, ktorý napokon zotrie všetky slzy z našich tvárí. Dá nám večnosť tam, kde „jeden deň je lepší než inde tisíc“ (Ž 84,11). Cítiš, ako pred Božou láskou mizne naša bezútešnosť? V Hospodinovi je naša pevná nádej. On už teraz kladie na nás žehnajúce ruky a otvára nám srdcia, aby sme mohli zakúsiť to jediné skutočné blaho: byť s Ním.
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás miluješ aj napriek nášmu odmietaniu. Klameme aj seba, že Ťa neodmietame, ale naše skutky a pocity nás usvedčujú. Odpusť nám to. Veď nás Tvojím Duchom, aby sme žili v láske s Tebou, ktoré je taká nádherná. Amen.
Pieseň: ES 232
Autor: Pavol Trúsik
Človeku sa vidí každá cesta správna, lenže srdcia posudzuje Hospodin. Príslovia 21,2
Želám si, aby ste boli múdri na dobré, ale neprístupní zlému. Rimanom 16,19
Matúš 25,1-13 :: Izaiáš 65,17-19(20-22)23-25 :: Žalm 103 :: Modlíme sa za: Západný dištrikt
