Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:04 — 6.5MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2. Kronická 26,1-23
1 Všetok ľud Judska vzal Uzziju, a hoci mal šestnásť rokov, ustanovil ho za kráľa miesto jeho otca Amacju. 2 On opevnil Élót a vrátil ho Judsku, keď kráľ usnul so svojimi otcami. 3 Uzzija mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jecholjá z Jeruzalema. 4 Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil jeho otec Amacja. 5 Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej. Kým hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech. 6 Keď vyšiel bojovať proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, Jabny, Ašdódu a vybudoval mestá na území Ašdódu a medzi Filištíncami. 7 Boh mu pomáhal proti Filištíncom i Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baale, a proti Meúncom. 8 Ammónci odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po hranice Egypta, lebo mimoriadne rozvinul svoju moc. 9 Uzzija vystaval veže v Jeruzaleme na Rožnej a Údolnej bráne a opevnil ich. 10 Vystaval i veže na púšti a vykopal mnoho cisterien, lebo mal veľa stáda na Nížine a na Rovine, oráčov a vinárov v pohorí a v sadoch, pretože mal rád pôdu. 11 Uzzija mal i vojsko z bojovníkov, ktoré tiahlo v čatách do boja v počte, ako bolo sčítané pisárom Jeíélom a úradníkom Maasejom pod velením Chananju, muža z kráľovských hodnostárov. 12 Celkový počet rodinných predákov, udatných bojovníkov, bol dvetisícšesťsto. 13 Pod ich velením stála vojenská moc tristosedemtisíc bojovníkov, ktorí mali bojovou silou pomáhať kráľovi proti nepriateľom. 14 Celé vojsko vystrojil Uzzija štítmi, kopijami, prilbami, panciermi, lukmi a kamením do prakov. 15 V Jeruzaleme zhotovil dômyselne vymyslené vojenské zariadenia, ktoré mali byť na vežiach a nárožiach na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Povesť o ňom prenikla ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, kým nezmocnel. 16 Ale keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube. Previnil sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu, keď vošiel do chrámu Hospodinovho kadiť na kadidlovom oltári. 17 Za ním vošiel kňaz Azarja a s ním osemdesiat kňazov Hospodinových, udatných mužov. 18 Postavili sa proti kráľovi Uzzijovi a povedali mu: Uzzija, nepatrí sa tebe kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení na kadenie. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa previnil a nebude ti to ku cti od Hospodina, Boha. 19 Nato sa Uzzija rozhneval; v ruke mal kadidelnicu. Rozhneval sa na kňazov, keď stál pred nimi v dome Hospodinovom pri kadidlovom oltári, a objavilo sa mu na čele malomocenstvo. 20 Keď sa obrátil hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi, tu zrazu bol malomocný na čele. Chytro ho odtiaľ vyhnali, ba i sám sa náhlil vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. 21 Tak bol kráľ Uzzija malomocný až do svojej smrti; býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho. Jeho syn Jótám bol nad kráľovským palácom a spravoval ľud krajiny. 22 Ostatné Uzzijove činy, skoršie i neskoršie, opísal prorok Izaiáš, syn Ámócov. 23 Keď Uzzija usnul so svojimi otcami, pochovali ho pri jeho otcoch na poli pri kráľovských hroboch, lebo povedali: Bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.
Never v seba. Uzzija sa stal kráľom, keď mal 16 rokov a podobne, ako jeho otec Amacja, robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových. Boh bol s ním. Upevnil krajinu a povesť o ňom prenikla ďaleko. No keď zmocnel, spyšnel. – – Ako často vidíme tento scenár v živote človeka?! Aj v našich vlastných životoch… Čím viac sa nám darí, tým viac zabúdame na Boha. Skutočne svätý človek, keď sa mu darí, rastie vo vďačnosti k Bohu. Rastie v pokore. Blázon vtedy začína veriť v seba. Pripomínajme si každý deň, čo všetko pre nás Ježiš vykonal! Že sme tým, čím sme, len vďaka Nemu! – – Pavol vo svojom liste do Ríma hovorí: „Nech si nikto o sebe nemyslí viac, než je treba“. Jakub hovorí: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ Pán Ježiš hovorí: „Vezmite na seba Moje jarmo a učte sa odo Mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.“
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že vyvyšuješ ponížených! Odpusť, že sa povyšujem, a to ma vzďaľuje od Tvojej milosti. Veď ma Svojím Svätým Duchom cestou pokory a tichej služby! Amen.
Pieseň: ES 244
Autor: Slavomír Slávik
Hľa, Môj služobník, Svojho ducha som vložil na Neho, prinesie právo národom. Izaiáš 42,1
Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník. Marek 10,42-43
Galaťanom 5,22-26 • Modlíme sa za: Richvald (ŠZS)
