Zamyslenie na deň 19.11.2020

Náreky 5,1-22

1 Rozpomeň sa, Hospodine, čo sa stalo s nami! Zhliadni a pozri našu potupu! 2 Naše dedičstvo pripadlo cudzincom, naše domy cudzozemcom. 3 Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy. 4 Vlastnú vodu pijeme za peniaze a za svoje vlastné drevo platíme. 5 Jarmo máme na šiji: prenasledujú nás, trápime sa, a nedajú nám pokoja. 6 Ruku sme podávali Egyptu aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom. 7 Naši otcovia sa prehrešili, ale nieto ich, my nosíme bremeno ich vín. 8 Otroci panujú nad nami, nikto nás nevytrhne z ich rúk. 9 S nasadením života zvážame svoj chlieb pred hrozbou meča z púšte. 10 Koža nám horí ako pec od prenikavého hladu. 11 Zneuctili ženy na Sione i panny v judských mestách. 12 Svojimi rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu. 13 Mládenci nosili ručný žarnov, chlapci sa potkýnali pri nosení dreva. 14 Starci sa prestali radiť v bráne a mládenci vyhrávať na strunách. 15 Prestala radosť nášho srdca, náš tanec sa zmenil na smútok. 16 Spadla nám koruna z hlavy; beda nám, lebo sme zhrešili! 17 Pre toto je choré naše srdce, pre toto nám stemneli oči; 18 pre vrch Sion, ktorý je spustošený a po ktorom líšky behajú. 19 Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoj trón stojí po všetky pokolenia. 20 Prečo navždy zabúdaš na nás a opúšťaš nás na celý život? 21 Priveď nás opäť k sebe, a my sa vrátime! Obnov naše dni, ako boli za starodávna. 22 Či si nás celkom zavrhol? Si priveľmi rozhnevaný na nás?


Prežívaš beznádej? Vymklo sa Ti všetko z rúk a všade je chaos? Už sa len sťažuješ? Vlastne, radšej to dusíš v sebe? Veď sťažovať sa kresťanovi nepatrí. Prečítané slová nám ukazujú, že i “sťažovanie sa“ vie byť nápomocné, ak je podľa Božieho srdca. V týchto veršoch máme modlitbu celého spoločenstva o zmilovanie. Je to uznanie chýb formou protestu. Na jednej strane je to spôsob, ako upútať pozornosť iných, ale i Boha vtedy, keď sme svedkami bezprávia, ktoré sa deje vôkol nás. Nemáme mlčať a tolerovať zlo. Na druhej strane tieto hlasné protesty dávajú úľavu duše, ako i jasné označenie „chorôb“ spoločnosti, cirkvi, rodín pred Bohom (v. 15a17). Pomenovávajme bolesti. Tiché nesenie utrpenia tu nemá miesto. Boží ľud má vykričať emócie nenávisti a arogancie pred Bohom. Kniha Žalospevov sa končí realisticky. Autor uzatvára modlitbu opäť dvoma otázkami na Boha: Či si nás celkom zavrhol? Si veľmi rozhnevaný na nás? Otázky sú vyjadrením zmätku. I my túžime po uistení, že Boh nás opäť privedie k Sebe, aj keď prežívame pochybnosti a beznádej.
Modlitba: Pane, pomôž nám vyjadriť Ti naše obavy! Chceme im dať hlas. Chceme ako spoločenstvo veriacich čeliť zlu v tomto svete Tvojou láskou, ktorú si nám preukázal vo Svojom Synovi. Obnov nás Svojím Duchom Svätým, a potom i Svoje kráľovstvo skrze nás. Amen.
Pieseň: ES 523
Autor: Lýdia Naďová


Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin. Blahoslavený muž, čo sa utieka k nemu. Žalmy 34,9

Poďte, už je všetko pripravené! Lukáš 14,17


Lukáš 15,1-10 :: Modlíme sa za: Bardejov (Šz)