Zamyslenie na deň 19.1.2019

1.Mojžišova 11,1-9

1 Vtedy celý svet používal jedinú reč a rovnaké slová. 2 Keď sa na východe ľudia pohli, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. 3 Povedali si: Poďme, narobme si tehál a dobre ich vypáľme. Tak im tehly slúžili za kameň a asfalt za maltu. 4 Potom si povedali: Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi. 5 Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia. 6 Hospodin riekol: Je tu jeden ľud a všetci majú jednu reč; a to je len začiatok ich výčinov; teraz im už nič neznemožní vykonať, čo si zaumienia. 7 Poďme, zostúpme a zmäťme im tam reč, aby ani jeden nerozumel reči druhého. 8 Tak ich Hospodin rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. 9 Preto ho pomenovali Bábelom,<a> lebo tam Hospodin zmiatol reč celému svetu a odtiaľ ich Hospodin rozptýlil po celej zemi.


Cesta do pekla. Babylonskú vežu vnímame ako pomník ľudskej márnivosti a povýšenectva – symbol zmätku a skazy. Ľudia sa nikdy nevedeli vyrovnať s tým, že sú len ľuďmi s obmedzenými možnosťami, a preto si už po stáročia stavajú falošné pomníky svojho majestátu a umu. A bezmocní tak ukazujú svoju moc, malí svoju veľkosť, priemerní svoju jedinečnosť. Chcú byť celému svetu na obdiv a niečím viac, než ostatní. Chcú byť „bohmi tohto sveta“, no zabúdajú na 1. Božie prikázanie, ktoré nám jasne a zrozumiteľne hovorí, kto je naším jediným Bohom! Dejiny nám priniesli nejeden príklad takýchto ľudí: Hitler, Stalin, komunistickí pohlavári, či v súčasnosti novodobí zbohatlíci živili a živia v sebe myšlienku, že ich moc je neobmedzená. A tak odtrhnutí od reality, mysliac si, že si môžu dovoliť všetko, čo sa im „zažiada“, šliapu po Božích prikázaniach, zanechávajúc za sebou spúšť, nelásku, útrapy a sklamania. Z vlastných skúseností a poznania však vieme, ako sa to končí. Božej pozornosti neujdeme! Pred Božou tvárou sa neskryjeme! Boha „nedobehneme“! Božiemu hnevu sa nevyhneme! Nebudujme si novodobé Babylonské veže, ale v úcte a pokore pred naším Bohom žime život viery a lásky, ktorý nám zaručuje oveľa väčšiu slávu – večnú slávu v nebesiach s naším milujúcim Otcom!
Pieseň: ES 538
Autor: Bohuslav Beňuch


Modlitba: Odpusť nám, Bože, našu pýchu! Veď nás k pokore a obetavej láske! Daj precítiť Tvoju veľkosť, nech neblúdime v sebectve! Amen.


Lebo Hospodin mocností rozhodol; kto to zruší? Jeho ruka je vystretá; kto ju odvráti? Izaiáš 14,27

Keď Boh za nás, kto proti nám? Rímskym 8,31


Matúš 6,6-13 :: Modlíme sa za: Hodejov (Ri)