Zamyslenie na deň 17.11.2020

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Náreky 3,1-33

1 Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prchkosti. 2 Poznal ma a viedol po tme a bez svetla. 3 Naozaj, proti mne vystiera, obracia neustále svoju ruku. 4 Spôsobil chradnutie môjho tela i kože, rozdrvil moje kosti. 5 Ohradil a obkľúčil ma jedom a útrapami, 6 posadil ma do hustej temnoty ako naveky mŕtvych. 7 Postavil stenu vôkol mňa, aby som nemohol vyjsť, zaťažil moje putá. 8 Hoci o pomoc volám a kričím, modlitbe mojej zatarasil cestu; 9 kvádrami zamuroval moje cesty, pokrivil moje chodníky. 10 Je mi akoby číhajúcim medveďom, akoby levom v úkryte. 11 Zviedol ma z cesty, ochromil a spustošil ma. 12 Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. 13 Strelil do mojich obličiek šípy zo svojho tulca. 14 Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň! 15 Nasýtil ma horkosťou, hojne ma napojil palinou. 16 Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. 17 Moja duša je zbavená pokoja, zabudol som na šťastie, 18 takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hospodina. 19 Rozpomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. 20 Ty sa iste rozpomenieš, že duša vo mne je skľúčená; 21 vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. 22 Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; 23 obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. 24 Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. 25 Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. 26 Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. 27 Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. 28 Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! 29 Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. 30 Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. 31 Lebo Pán nezavrhne naveky; 32 ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, 33 lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských.


Zmysel utrpenia zbožných. Nárek nad Jeruzalemom pokračuje. Symbolizuje ho zbožný muž, ktorý prežíva utrpenie. Boh prchkosti ho neviedol na zelené pastvy, ale do temnoty. Ako dôsledok Božieho spravodlivého súdu a dôkaz toho, čo všetko môže učiniť Božia ruka. Utrpenie nám nie je cudzie. Aj my prežívame choroby a chradneme. Voláme o pomoc, akoby z väzenia, spútaní okovami. Ocitáme sa v slepej uličke, lebo naše chodníky sú krivé. Nepriateľ na nás číha ako dravá zver. Sme zasiahnutí smrteľnými šípmi. Sme terčom posmechu od vlastných. Horkosť a tvrdosť utrpenia nás obkľučuje. To všetko nás oberá o nádej. Ak prežívame utrpenie, zmeňme svoje horekovanie na rozhovor s Bohom. Smieme Ho prosiť, aby pohliadol na našu biedu a trpezlivo budeme očakávať Jeho dobrotu plnú priazne. Spoľahnime sa na Božiu vernosť. Veriť znamená vziať si to k srdcu a s dôverou očakávať bez záruk a opôr. Vyznať, že nikto iný, len Hospodin je môj údel. Aj utrpenie nás môže povzbudiť, ak zložíme svoju nádej do Božích rúk. Budeme očakávať Jeho pomoc a vystierať k Nemu svoje ruky. Skloňme sa pred Ním v pokore. Volanie – azda je ešte nádej – je prejavom odovzdanosti do Jeho vôle. Utrpenie nie je Božia metóda. On nerád trápi a zarmucuje. To spôsobuje náš hriech. Definitívne Božie konanie nie je odsúdenie, ale milosť a záchrana.
Modlitba: Ďakujeme za Tvoju lásku, Bože. Ďakujeme aj za utrpenie, ktoré nás upozorňuje, aký je hriech hrozný, či už je to náš hriech, alebo cudzí. Ďakujeme však, že hriech a smrť nemajú posledné slovo. Prosíme konaj, nech vidíme Tvoju záchranu. Amen.
Pieseň: ES 321
Autor: Vladimír Ferenčík


Pre Svoje meno odďaľujem Svoj hnev a kvôli Svojej sláve umierňujem sa voči tebe, aby som ťa nezničil. Izaiáš 48,9

Boh nás zachránil a povolal svätým povolaním, nie podľa našich skutkov, ale podľa Svojho vlastného rozhodnutia a milosti, ktorú nám dal v Ježišovi Kristovi. 2.Timotejovi 1,9


Ján 3,17-21 :: Modlíme sa za: Banská Bystrica – Radvaň (Zv)