Zamyslenie na deň 16.7.2021

Skutky apoštolov 20,17-38

17 Preto poslal do Efezu a povolal si starších cirkevného zboru. 18 Keď prišli k nemu, hovoril im: Vy sami viete, ako od prvého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas 19 a slúžil som Pánovi vo všetkej pokore, so slzami a v pokušeniach, čo prichádzali na mňa pre úklady židovské; 20 ako som nič užitočné nezamlčal, keď som vám kázal a vás verejne aj po domoch vyučoval; 21 ale vydával som svedectvo aj Židom, aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša Krista. 22 A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam očakáva, 23 len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mestách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie. 24 Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej. 25 A teraz, ajhľa, už viem, že neuvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľovstve Božom.

26  Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu. 28 Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou. 29 Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov. 31 Preto bdite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32 A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milosti, ktoré má silu vybudovať vás a dať vám dedičstvo so všetkými posvätenými. 33 Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho. 34 Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou. 35 Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať. 36 Ako dohovoril, padol na kolená a modlil sa s nimi všetkými. 37 Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pavlovi okolo hrdla a bozkávali ho. 38 A najväčšmi žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár. A tak ho vyprevadili až na loď.


Len nech s radosťou dokonám beh a službu. Pavel zanecháva, presnejšie odovzdáva veriaci ľud do Božej opatery. „Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša.“ Nie je to rovnaké, konať svoj beh života v cirkvi, či kdekoľvek – s požehnaním, alebo bez neho. Lebo všetko medzi nami Hospodin ustanovil, a pokiaľ konáme tak, ako máme, pokiaľ sa pridŕžame Krista a Jeho lásky, bude naša služba požehnaná. Tak to platí o veľkých veciach týkajúcich sa našej spásy, aj o bežných veciach, každodenných, ako je napríklad práca, jedlo alebo čokoľvek iné. Nie je rovnaké žiť s požehnaním alebo bez požehnania. Tak i my môžeme svoj beh života dokonať s radosťou len s Božím požehnaním. Nezabudnime si ani dnes navzájom žehnať!
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že chceš, aby sme službu konali s radosťou. Odpusť, že málo hľadáme radosť v službe Tebe. Pestuj ju v nás Tvojím Duchom. Amen.
Pieseň: ES 367
Autor: Branislav Kulík


Hospodin, k tebe volám, hovorím: „Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine žijúcich!“ Žalm 142,6

Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú. Lukáš 20,38


1.Korintským 12,12-18 :: Modlíme sa za: Nitrianska Streda (Po)