Zamyslenie na deň 16.5.2022

Jonáš 1,1-16

1 Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: 2 Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. 3 Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša; odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša. 4 Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 5 Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha; pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal. 6 Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme. 7 Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša. 8 Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? 9 On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. 10 Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. 11 Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. 12 On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami. 13 Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti nim čoraz väčšmi búrilo. 14 Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa Ti páčilo. 15 Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť. 16 Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi.


Útek pred zodpovednosťou. Je dobré, že dnešná pandemická doba nám opäť ukázala, kto sú skutoční hrdinovia: lekári, zdravotníci, hasiči…, ktorí sa rozhodli čeliť nebezpečenstvu a prinášať ľuďom dobro. Moje presvedčenie je, že hrdinom je každý z nás, kto statočne čelí ťažkej dobe, výzvam rodičovstva, pracovným povinnostiam a nesie bremeno zodpovednosti. Prečo človek radšej volí útek, podobne ako Jonáš? Je v tom naivná viera, že sa to samo nejako vyrieši? Jonáš nebol zbabelec, ale zdá sa, že mal určitú slabosť: (moderným jazykom povedané) záležalo mu na jeho „PR“ (public relation – na „imidži“), t. j. čo si o ňom ľudia pomyslia – keď bude prorokovať skazu Ninive a Boh sa zľutuje a neurobí to. A on, veľký prorok, bude potom vyzerať ako klamár (Jn 4,1-2). To naštartovalo sériu útekov: najprv utekal od problému, potom od jeho následkov (spánkom vyjadril, mňa sa to netýka) a nakoniec zodpovednosť za riešenie hodil na iných (vy ma hoďte do mora, zabite ma a bude po probléme). – – Aj ja mám tendenciu utekať, ale útek situáciu len zhoršuje. Pán Boh nás volá, aby sme žili ako deti svetla v pravde a láske. Môže využiť aj naše zlyhanie na Svoju slávu, tak ako to urobil aj u Jonáša (1,14-16), ale potom očakáva, že budeme žiť v súlade s Jeho vôľou. – – Čo pre teba osobne znamená: žiť život dôstojný Boha, páčiť sa Bohu? (1.Tes 2,12 a 4,1).
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás poveruješ zodpovednými úlohami. Odpusť, že od nich niekedy utekám. Veď ma Svojím Duchom, aby bol svet lepší, aj vďaka tomu, čo vykonáš prostredníctvom mňa! Amen.
Pieseň: ES 636
Autor: Daniel Kobyľan


Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, sadli si k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie. Jób 2,11.13

Neste si navzájom svoje bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Galatským 6,2


Príslovia 8,22-32(33-36) •  Modlíme sa za: Krajné (MyS)