Zamyslenie na deň 16.11.2020

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Náreky 1,1-22

1 Jaj, aké osamelé sedí kedysi hojne zaľudnené mesto, podobné je vdove, kedysi veľké medzi národmi! Kňažná medzi mestami stala sa poddanou. 2 Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Nikto ju neteší z jej milovníkov; všetci jej priatelia ju zradili, stali sa jej nepriateľmi. 3 Odišiel Júda do zajatia pod nátlakom a ťažkou službou. Medzi pohanmi býva, nenachádza miesto odpočinku; všetci, čo ho prenasledovali, dobehli ho uprostred jeho súžení. 4 Cesty Siona trúchlia, lebo nikto neprichádza k sviatkom. Spustošené sú všetky jeho brány, vzdychajú jeho kňazi. Jeho panny smútia, a on len trpkosť cíti. 5 Jeho protivníci sú navrchu, jeho nepriateľom sa dobre vodí, lebo Hospodin ho strápil pre množstvo jeho priestupkov. Jeho deti išli ako zajatci pred nepriateľom. 6 Opustila dcéru Sion všetka jej nádhera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pastvu; odbehli bez sily pred svojimi naháňačmi. 7 Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácne veci, ktoré mával od dávnych čias. Keď jeho národ padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho pádom. 8 Jeruzalem sa ťažko prehrešil, preto sa stal ošklivým; všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním, lebo videli jeho nahotu; on sám vzdychá a obrátil sa naspäť. 9 Jeho nečistota je na jeho podolkoch, nepomyslel na svoju budúcnosť. Podivným spôsobom klesol, a nikto ho nepoteší. Hospodine, pozri na moju biedu, lebo nepriateľ triumfuje. 10 Nepriateľ vystrel ruku na všetko, čo mal vzácne, i musel vidieť pohanov, ako vstúpili do svätyne, hoc si im zakázal: Nesmú vojsť do zhromaždenia! 11 Všetok jeho ľud vzdychá, hľadajúc chlieb; čo mal vzácne, predal za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodine, a pohliadni, lebo som v opovrhnutí. 12 Vám všetkým vravím, čo idete tadiaľto, pohliadnite a pozrite, či je ešte bolesť ako moja, ktorú mi spôsobili, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho pálčivého hnevu. 13 Z výšin poslal oheň do mojich kostí, aby ma ovládol, sieť vystrel mojim nohám a prevrátil ma, urobil ma opusteným, navždy chorľavým. 14 Jarmo je zviazané z mojich priestupkov, v Jeho ruke sa splietajú, dostali sa na moju šiju; podrazil moju silu, Pán ma vydal do rúk tých, ktorým nevládzem odolať. 15 Pán zavrhol všetkých mojich mocných v mojom okruhu, zvolal proti mne obetnú slávnosť, aby zdrvil mojich mladých mužov. Ako vo vínnom lise Pán zošliapal panenskú dcéru judskú. 16 Nad týmto plačem, moje oko sa rozplýva v slzách, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo potešuje, ten, čo mi upokojí dušu. Moje deti sú opustené, lebo nepriateľ zvíťazil. 17 Sion vzpína ruky, nikto ho nepotešuje. Hospodin vyzval proti Jákobovi jeho protivníkov vôkol neho. Jeruzalem stal sa ošklivosťou uprostred nich. 18 Hospodin je v práve, lebo som sa priečil Jeho slovu. Počujte, všetky národy, a hľaďte na moju bolesť; moje panny a moji mládenci odišli do zajatia. 19 Volal som na tých, čo ma milovali, ale tí ma podviedli. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď si hľadali potravu, aby ukojili hlad. 20 Pozri, Hospodine, v akej som úzkosti, vrie to v mojom vnútri. Srdce sa mi zviera v hrudi, lebo som sa veľmi priečil. Na ulici ma meč zbavil detí a v dome smrť. 21 Počuj, že vzdychám, nemám tešiteľa! Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že si ho spôsobil. Priveď deň, ktorý si predpovedal, a oni budú ako ja. 22 Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosť pred Teba; nalož s nimi, ako si nakladal so mnou pre všetky moje priestupky! Lebo mnoho je mojich vzdychov a srdce mi je choré.


Srdce túži po úteche. Nad Jeruzalemom zaznieva nárek. Je spustošený. Horekuje ako vdova. Všetko sväté bolo znesvätené. Minulosť bola slávna, ale prítomnosť je biedna. Nik neprichádza na sviatky a protivníci sa smejú. Oheň, sieť, jarmo a lis sú výrazom potupy a ťažkého údelu. Ľud poznal zradu a dostal sa do zajatia. Najväčšou bolesťou bola strata mladej generácie, ktorá bola nádejou pre budúcnosť. Teraz ľud plače a volá ako žobrák. Vzdychajú kňazi i ľud. Hľadajú pastvu, chlieb, ale nenachádzajú… To otriasa vierou jednotlivca i celej spoločnosti. Príčinou tohto stavu bolo mnoho priestupkov. Vinu nesú kňazi a starší ľudu. Dokážeme vidieť v tomto náreku spred 2 600 rokov aj dnešný Boží ľud – vlastnú cirkev a seba samých? Aj nám sa niekedy zdá, že je pomaly všetkému koniec. To my zabúdame na Hospodina! Spomienka na to, ako to bolo kedysi, prehlbuje ťarchu smútku. No bolesť nad duchovnou biedou môže byť aj dovodom na stretnutie sa s Bohom. Aj my smieme – a nie raz – vzpínať ruky a volať: – – Pozri, Hospodine, na našu biedu, opovrhnutie, úzkosť! Srdce sa nám zviera v hrudi. Priveď deň, ktorý si predpovedal. To je záblesk nádeje. Boh v Ježišovi Kristovi sa zjaví ako dokonalá Láska a srdce Božieho ľudu zažije nielen útechu, ale aj radosť a vykúpenie. A náš nárek sa zmení na chválospev.
Modlitba: Vzdycháme, Bože, nad stavom Cirkvi v našej krajine. Ďakujeme však, že nemusíme zúfať, lebo Ty si mocnejší, než čokoľvek. Keď je najhoršie, prichádzaš a obživuješ, čo bolo zahynulo. Prosím, konaj v našom národe a hlavne vo mne. Amen.
Pieseň: ES 333
Autor: Vladimír Ferenčík


Miluj svojho blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin. 3.Mojžišova 19,18

Bratská láska nech trvá. Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedeli. Hebrejom 13,1-2


Matúš 7,21-27(28-29) :: Modlíme sa za: Banská Bystrica (Zv)