Zamyslenie na deň 16.10.2021

Lukáš 12,22-34

22 Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete; 23 lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev. 24 Všímajte si havranov: nesejú, ani nežnú; nemajú komoru ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáci? 25 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže si predĺžiť vek čo aj len o lakeť? 26 Keď teda ani najmenšie nemôžete, prečo ste ustarostení o ostatné? 27 Všímajte si ľalie, ako rastú, nepradú a netkajú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 28 Keď teda Boh zaodieva trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 29 Preto ani vy nehľadajte, čo budete jesť a čo piť, ani sa tým neumárajte, 30 lebo to všetko hľadajú národy tohto sveta, a váš Otec vie, že to potrebujete. 31 Ale hľadajte radšej Jeho kráľovstvo, a tamto bude vám pridané. 32 Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. 33 Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu. Získajte si mešce, ktoré sa nezoderú; nehynúci poklad v nebesiach, kam sa zlodej nepriblíži, ani moľ nekazí; 34 lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.


Aké máme skúsenosti s ľuďmi? Aké máme skúsenosti s kresťanmi? Určite každý rôzne. A aké máme skúsenosti sami so sebou? Neraz sa nám stáva, že veci, ktoré sú nám mnohokrát zbytočné, nám natoľko prirástli k srdcu, že sa ich bojíme stratiť. Ak v našom živote máme skutočne niečoho priveľa a nevyužívame to, je na mieste otázka: „Akí sme Kristovi nasledovníci?“ Nemusí ísť vždy iba o peniaze alebo o majetok. Mnohokrát bývame skúpi na náš čas pre iných, na našu lásku pre druhých, na obyčajný úsmev pre neznámych, a pritom našich blížnych. Neraz sa stáva, že sa s týmito darmi nevieme podeliť so svojimi najbližšími. – – Pán Ježiš v texte (v.33-34) hovorí revolučné slová. Chce nás nimi nasmerovať a varovať. Nežime iba v našej „jaskyni“, kde si budeme žiť len svoj život a o iných sa nestarať. Kristus chce, aby sme boli s ľuďmi a delili sa s nimi o svoje dary. Veď čokoľvek, čo robíme – dobré aj zlé – vždy do toho vkladáme svoju dušu a nechávame časť svojho srdca. Nech teda máme srdce pri tom správnom poklade. A ten nech je v nezodrateľných mešcoch.
Modlitba: Milosrdný Spasiteľu, daj nám schopnosť rozpoznať, čo iní potrebujú odo mňa! Nech sme ochotní vzdávať sa a podeliť sa o svoje poklady s inými! Nech to však nerobíme iba z povinnosti, ale z lásky! Amen.
Pieseň: ES 449
Autor: Radoslav Naď


Na ceste tvojich súdov, Hospodin, dúfame v teba. Izaiáš 26,8

Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom. 2.Korintským 5,10


Skutky apoštolov 14,8-18 :: Modlíme sa za: Slovenská Ves (Ta)