Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:13 — 3.9MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Lukáš 9,37-45
37 Nasledujúceho dňa, keď (Ježiš) zostúpil z vrchu, stretol sa s Ním veľký zástup. 38 A hľa, muž zo zástupu zvolal: Majstre, prosím Ťa, pozri sa mi na syna, veď je môj jediný. 39 A hľa, duch sa ho zmocňuje, a on hneď kričí; a (duch) lomcuje ním, až sa chlapcovi ústa penia, a ťažko odchádza od neho, keď ho sužuje; 40 prosil som aj Tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. 41 Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy budem s vami a dokedy vás budem trpieť? Priveď sem syna! 42 Keď prichádzal, ešte aj vtedy ho démon zvalil a lomcoval ním. Ale Ježiš pohrozil nečistému duchovi, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. 43 A všetci žasli nad velebnosťou Božou. A keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš konal, povedal svojim učeníkom: 44 Dobre si zapamätajte tieto reči; lebo Syn človeka má byť vydaný ľuďom do rúk. 45 Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju nepochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč.
Nebeská a pozemská realita. „Nasledujúceho dňa, keď (Ježiš) zostúpil z vrchu… “ – Evanjelista Lukáš myslí na udalosť, keď sa Ježiš stretol s Mojžišom a Eliášom na hore Tábor (Hora premenenia). Svedkami tejto „nebeskej“ reality sa stali traja učeníci, ktorých Ježiš vzal so Sebou. Z tejto nadčasovej reality, ktorú učeník Peter označil slovami: „Pane dobre je nám tu… “, zišli do pozemskosti a biedy človeka. V biblickom príbehu je táto pozemskosť prejavená epileptickými záchvatmi mladého človeka, bezmocnosťou otca, aj učeníkov, Ježišovými výrokmi: „Ó neveriace a skazené pokolenie… “, „Syn človeka má byť vydaný ľuďom do rúk,“ až pokonštatovanie evanjelistu: „nerozumeli tej reči… “Naozaj až desivá stratenosť človeka v temnote zemskej reality.! Ale čo priam žiari z toho temného obrazu pozemskosti, je osoba Ježiša. Učeníci na Hore premenenia počuli hlas z neba: „Toto je môj milovaný Syn… “ A „milovaný Syn“ (nebeská realita) preniká pozemskú realitu ľudí, aby ju prežil vo všetkých ich zraneniach, biede, v malovernosti, až po nenávisť a vydanie sa „ľuďom do rúk“, ktoré Ho ukrižovali. Za Golgotou je však víťazná moc nad hriechom a smrťou. Dovoľme tomuto jasu Božej lásky rozohnať temnotu, ktorá tlačí aj nás!
Modlitba: Odpusť, Bože, že nám často chýba viera prijať Tvoje učenie o nečistých duchoch, ktorí ničia niektorých ľudí! Odpusť, že málo pomáhame pri ich oslobodení! Daj cirkvi inšpiráciu, aby viac žila vierou a prinášala slobodu ľuďom, ktorí takto trpia. Amen.
Pieseň: ES 247
Autor: Dušan Kováčik
Izraeliti odpovedali Hospodinovi: „Zhrešili sme, nalož s nami ako uznáš za vhodné, len dnes nás zachráň.“ Kniha sudcov 10,15
Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Lukáš 15,7
Lukáš 13,31-35 :: Modlíme sa za: Devičany (Dn)
