Zamyslenie na deň 15.10.2020

Jeremiáš 14,1-16

1 Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o suchote: 2 Júda trúchli a jeho brány hynú, smútia schýlené k zemi, nárek vychádza z Jeruzalema, 3 ich veľmoži posielajú sluhov po vodu, tí prichodia k cisternám, a nenachádzajú vodu; vracajú sa s prázdnymi nádobami, zahanbení sú a sklamaní, zahaľujú si hlavu 4 pre pôdu, ktorá je vyprahnutá, lebo nebolo dažďa v krajine; zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu. 5 Aj jelenica v poli rodí a opúšťa mláďa, lebo nieto zelene. 6 A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly, oči im pohasli, lebo nieto bylín. 7 Ak naše viny svedčia proti nám, zasiahni, Hospodine, pre svoje meno, lebo nesčíselné sú naše odpadnutia; proti Tebe sme zhrešili. 8 Ty, nádej Izraela, záchrana jeho v čase súženia, prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah? 9 Prečo si ako človek v rozpakoch, ako hrdina, ktorý nevládze pomôcť? Však Ty si uprostred nás, Hospodine, a Tvoje meno nosíme. Neopúšťaj nás! 10 Takto vraví Hospodin o tomto ľude: Radi behajú sem i tam, nešetria si nohy. Ale Hospodin nemá v nich záľubu. Teraz sa rozpomína na ich vinu a trestá ich hriech. 11 Vtedy mi riekol Hospodin: Nemodli sa za tento ľud v jeho prospech. 12 Keď sa budú postiť, nebudem počúvať ich vzdychy, a ak budú obetovať zápal a dar, neobľúbim si ich, ale skoncujem s nimi mečom; hladom a morom skoncujem s nimi. 13 Nato som povedal: Ach, Pane, Hospodine, ajhľa, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, ani hlad nebudete trpieť, ale dám vám trvalý pokoj na tomto mieste. 14 Hospodin mi odpovedal: Lož prorokujú proroci v mojom mene; neposlal som ich, nerozkazoval som im, ani som s nimi nehovoril. Lživé videnie, ničomnú veštbu a klamstvo vlastného srdca vám prorokujú. 15 Preto takto vraví Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich ja neposlal, a ktorí hovoria: Ani meč, ani hlad nebude v tejto krajine; mečom a hladom pohynú títo proroci. 16 Ale ľudia, ktorým oni prorokujú, budú pre hlad a meč hodení na ulice Jeruzalema; nebude nikoho, kto by ich pochoval: ani ich ženy, ani ich synov, ani ich dcéry. Tak vylejem na nich ich zlobu.


Modlitba potrebná pre život. Obyčajne sa vždy pomodlím pred cestou autom, ale prednedávnom sa tak nestalo. Po krátkej jazde auto z vedľajšej cesty prešlo na hlavnú a narazilo do mňa. Nie je to zdanie, ale skutočnosť. Keď píšem tieto slová, ešte nie je všetko uzavreté so zamestnancom poisťovne. Aj tu nás Pán Boh upozorňuje na nepretržitý kontakt s Ním. Takáto tvár nášho Boha vystupuje zo slov dnešného proroctva. No slová proroka nás nenechávajú na pochybách. Tak dlho sme počúvali len slovo o milosti, že nám slovo súdu pripadá ako rúhanie. Možno máme aj strach, že je náš Boh totožný s Tým, ktorý navyšuje vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia. Tu sa ukazuje Božia reč k človeku ako súd za spáchaný hriech. Áno, tu človek stojí pred Bohom ako odsúdenec. My však nemusíme nastúpiť trest za vinu, lebo ju odpykal Boží Syn Ježiš Kristus na dreve kríža pre každého, kto Ho prijal pre svoj život.
Modlitba: Odpusť, Bože, že niekedy prerušujeme niť vzťahu s Tebou. Odpusť, že niekedy obraciame vieru od Teba k sebe, alebo k veciam. Ďakujeme, že upozorňuješ aj na Svoj súd a nútiš nás zamyslieť sa nad naším konaním. Amen.
Pieseň: ES 521
Autor: Ivan Bojna


Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov. Jeremiáš 25,5

Pavol píše: Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu. Rimanom 7,22-23


Galaťanom 5,13-18 :: Modlíme sa za: Vrbovce (My)