Zamyslenie na deň 15.1.2021

Lukáš 5,17-26

17 Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 18 A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. 19 Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. 20 Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! – a či povedať: Vstaň a choď? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, – povedal ochrnutému: – Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov! 25 Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha. 26 A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes.


On vidí! Pána Ježiša chodilo počúvať aj veľa farizejov a zákonníkov. Väčšina z nich však boli pozorovatelia a kontrolóri. Pán Ježiš videl aj to, čo ľudia nevideli. Videl vieru tých, ktorí priniesli porazeného. Videl hlavný problém porazeného – jeho hriechy. Videl do sŕdc a myšlienok farizejov a zákonníkov. Keď ideme do spoločenstva počúvať Božie slovo – kázeň, príhovor, seminár, svedectvo – prichádzame s úprimnou vierou ochotnou prijímať, alebo len kontrolujeme, hodnotíme, kritizujeme? Uvedomujeme si, že Pán vidí aj do nášho srdca a vidí aj naše myšlienky a vidí aj náš hlavný problém? Poznávacím znamením, či sme pri Božom slove neboli nadarmo, je to, ako a čím naplnení odtiaľ odchádzame. Uzdravený „odišiel domov velebiac Boha” – rovnako aj ostatní, pričom boli naplnení bázňou Božou. Čím bývame naplnení my, keď odchádzame zo spoločenstva domov? A oslavujeme – velebíme Pána Boha?
Modlitba: Pane Ježišu, vyznávame, že veľmi často neprichádzame k Tvojmu Slovu a potom ani neodchádzame domov tak, ako by sme mali. Odpusť nám, prosím, a zmeň nás! Amen.
Pieseň: ES 206
Autor: Jozef Budaj


Žena vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. 1.Mojžišova 3,6

A povedal im aj prirovnanie: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy?“ Lukáš 6,39


Kolosanom 2,1-7 :: Modlíme sa za: Bátovce (Dn)