Zamyslenie na deň 14.8.2020

Marek 6,45-56

45 Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup. 46 Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa. 47 Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi. 48 A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli, 50 lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa! 51 I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba, 52 lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo. 53 Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli. 54 Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali 55 a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56 A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení.


„I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol.“ V období ťažkých skúšok, počas choroby, prekonávania nepriaznivej finančnej, či sociálnej situácie sa dostaví pocit, keď sa nám zdá, že náš život sa podobá malej loďke na rozbúrenom mori, ktorou zmietajú vlny pochybností, neistoty, starostí, strachu o zajtrajší deň. Vlny sú mnohokrát také vysoké, až sa nám zdá, že sa nám prevaľujú ponad hlavu. Ich silu znásobuje aj silnejúci vietor, ktorý vanie z konzumného spôsobu života. Cez ten príval vĺn a burácanie vetra mnohokrát nevidíme, ako k našej loďke kráča po mori Ježiš a nepočujeme Jeho hlas, ktorý k nám volá: „Som tu s tebou. Neboj sa, len ver!“ My sa všemožne snažíme z posledných síl veslovať a hľadáme prístav, v ktorom by sme mohli bezpečne zakotviť, lebo už nemáme energiu ďalej odolávať sile mora. A pritom stačí tak málo… Prestať len bezducho veslovať, začať Ježišovi dôverovať a umožniť Mu vstúpiť na našu loďku – vstúpiť do nášho srdca. V tej sekunde vietor a vlny utíchnu a more života ostane pokojné. Brat, sestra, dovoľme Ježišovi vstúpiť do našich životov! Každý deň, hneď keď sa zobudíš, najlepšie prvou myšlienkou.
Modlitba: Pane Ježišu. Buď v mojom živote tým prvým a najdôležitejším. Potrebujem Ťa, lebo niekedy podlieham starostiam a hriechom. Posilňuj ma stále a veď po úzkej ceste tesnou bránou. Amen.
Pieseň: ES 454
Autor: Alenka Gombašanová


Koho mám v nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu. Žalmy 73,25

Tu povedal Ježiš Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ Ján 6,67-69


Jeremiáš 1,11-19 :: Modlíme sa za: Slatina nad Bebravou (Po)