Zamyslenie na deň 14.4.2021

Kolosanom 2,16-23

16 Nech vás teda nikto neposudzuje ani pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novomesiace alebo pre soboty, 17 veď sú len tieňom budúcich vecí, ale telo je Kristovo. 18 Nech vás nikto nepripraví vedome o odmenu ponižovaním seba a uctievaním anjelov, chvastavými videniami ani tým, že sa nadarmo nadúva v telesnom zmýšľaní 19 a nepridŕža sa Hlavy, z ktorej celé telo, kĺbami a šľachami vystrojené a pospájané, rastie Božím vzrastom. 20 Ak ste teda s Kristom odumreli živlom sveta, ako to, že sa dáte viazať – ako by ste ešte vo svete žili – predpismi? 21 Nedotýkajte sa, nejedzte, ani na to nesiahajte; 22 to všetko sú veci, ktoré spotrebovaním vychádzajú nazmar. Veď je to len podľa rozkazov a učenia ľudí. 23 Je to zdanlivo múdrosť, ale (v skutočnosti) len samovoľné pobožnostkárstvo, sebaponižovanie a trýznenie tela. Má to cenu len pre nasýtenie tela.


Odviazané kresťanstvo. Občas sa aj kresťanstvo vie zmeniť na samovoľné pobožnostkárstvo a samoľúbe ponižovanie seba aj iných rôznymi ľudskými nariadeniami. Je preto skvelé môcť čítať, že pravidlá sú len „tieňové veci“ života. Tvoria dočasnú a vonkajšiu stránku toho, čo je skutočné. Lenže podľa čoho rozoznať, kedy to, ako žijeme a myslíme, je „podľa Krista“, a čo z toho sú iba „chvastavé videnia“ a „zdanlivá múdrosť“?! Pomôcť môže malý test. (Tak ako sme testovaní na pozitívnu prítomnosť Covid 19 – tak nejako podobne je možno testovať aj to, či je naša viera zdravá). Testom je to, keď sa pýtam, čo je pre mňa skutočne dôležité. Ak sú pre človeka „živly sveta“ dôležitejšie ako Kristova láska, prejavuje sa to napríklad nepoddajnou a pyšnou snahou o dokonalosť a dodržiavanie pravidiel za každú cenu. Také správanie signalizuje, že človek má v sebe priveľa strachu a pýchy. Je to znak, že človek trpí najvážnejším ochorením duše, ktoré teologicky označujeme ako hriech. Cirkev ako „vakcínu“ proti tomuto ochoreniu používa snahu o kresťanskú výchovu. Tá však niekedy zaberie, niekedy nie. Ak človek má žiť zdravú vieru, potrebuje viac: Miesto strachu a pýchy, ktorá nám tak často „tečie v žilách“, potrebuje dostať transfúziu lásky a milosrdenstva. Každý deň znova. A potom už nemusíme iných posudzovať, ani vylepšovať. Ani nútiť fungovať podľa ľudských pravidiel. Lebo „umretie s Kristom“ nás oslobodzuje. Odväzuje naše kresťanstvo. Mení ho na odvážne dobrodružstvo lásky.
Modlitba: Ďakujeme, Pane, za dar Tvojej lásky! Oslobodzuje nás z pút pravidiel a zároveň nastavuje hranice toho, čo je dobré a správne. Daj, aby sme sa nedali zväzovať strachom a sebectvom (ani svojím, ani cudzím), ale aby sme vždy znovu mali v krvi“ dostatok ochoty k milosrdenstvu, láske, nádeji a k životu podľa Teba! Amen.
Pieseň: ES 273
Autor: Evka Oslíková


Hospodin ich obdaroval radosťou. Ezdráš 6,22

Ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi. Lukáš 10,20


Izaiáš 66,6-13 :: Modlíme sa za: Chminianske Jakubovany (Šz)