Zamyslenie na deň 13.11.2020

Jeremiáš 43,1-13

1 Keď Jeremiáš dohovoril všetkému ľudu všetky slová ich Boha, Hospodina, ako ho Hospodin poslal k nim so všetkými tými slovami, 2 Azarja, syn Hóšajov, Jóchánán, syn Káréachov, a všetci spupní mužovia povedali Jeremiášovi: Lož hovoríš; neposlal ťa náš Boh, Hospodin, k nám so slovami: Nechoďte do Egypta bývať tam ako cudzinci, 3 ale Bárúch, syn Nérijov, ťa popudzuje proti nám, aby nás vydal Chaldejcom do rúk a zapríčinil našu smrť, alebo aby nás dal odviesť do zajatia do Babylonie. 4 Jóchánán, syn Káréachov, ani nikto z dôstojníkov vojska, ani ostatný ľud neposlúchol napomenutie Hospodinovo ostať v Judsku, 5 ale Jóchánán, syn Káréachov, a všetci vodcovia vojska vzali so sebou tých, ktorí zostali z Júdu, ktorí sa vrátili spomedzi rozličných národov, medzi ktoré boli rozptýlení, aby bývali v Judsku ako cudzinci, 6 to jest mužov i ženy, deti i kráľovské dcéry, i všetky osoby, ktoré veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ponechal pri Gedaljovi, synovi Achíkámovom, vnukovi Šáfánovom, aj proroka Jeremiáša a Bárúcha, syna Nérijovho. 7 Tak prišli do Egypta, lebo neposlúchli hlas Hospodinov. Prišli až do Tachpanchesu. 8 V Tachpanchese zaznelo Jeremiášovi slovo Hospodinovo: 9 Vezmi si do rúk veľké kamene a pred zrakom judských mužov zakop ich pod tehlovú dlažbu vchodu do faraónovho tachpancheského paláca. 10 Potom im povedz: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, ja pošlem a vezmem svojho služobníka, babylonského kráľa Nebúkadnecara, a postavím jeho trón nad tie kamene, ktoré som dal skryť, a on vystrie nad nimi svoj trónny baldachýn. 11 Príde a porazí Egypt: koho vydá na smrť, toho na smrť, koho do zajatia, toho do zajatia, koho meču, toho meču. 12 Podpáli chrámy egyptských bohov, spáli ich a odvlečie do zajatia. Vyčistí Egypt, ako keď si pastier odvšivaví šaty, a odtiahne v pokoji. 13 Roztrieska posvätné stĺpy chrámu slnka, ktorý je v Egypte, a chrámy egyptských bohov vypáli.


Svojvôľa alebo poslušnosť? Od starozmluvných čias sa stretávame s napomínaním, radami, odporúčaniami, ktoré vychádzali z jedného jediného prameňa – od Hospodina, a to prostredníctvom Jeho prorokov. Ibaže tí – v našom prípade prorok Jeremiáš – v očiach svojich súčasníkov existovali „iba“ ako obyčajní smrteľníci a nie vždy boli vypočutí. Napomenutia nepadali na úrodnú pôdu a tlmočníci Hospodinových ponaučení boli mnohokrát považovaní za klamárov a slová od Hospodina – za lož. Vladári vtedajších dôb (a to vo veľkej miere platí i o mocných dnešného sveta) neradi prijímali Hospodinove výstrahy, varovania a konali svojvoľne. Rečou súčasníka: nerešpektovali vôľu Božiu. Nespratné človečie rozhodovanie bez Božieho požehnania a súhlasu vždy smerovalo k nešťastiu. Lenže Boh sa nevzdáva a so Svojím napomínaním a varovaním neprestáva. Nájde si realizátora Svojich úmyslov a plánov. Áno, lebo takto hovorí Hospodin mocností: „…že pošle a pojme Svojho služobníka, ktorý postaví Svoj trónny baldachýn“ nad spupnosť a neposlušnosť. Aj nad tú dávnu, minulú, aj nad tú našu. Nad každú. Neposlúchame upozornenia, varovania, niet nám mnohokrát rady?! Je to práve On, ktorý „prečistí“ naše myslenie i konanie. Víťaznou sa stáva Jeho vôľa. Sme „na ťahu“.
Modlitba: Odpusť, Bože, moju svojvôľu. Odpusť, keď nechcem počúvať ľudí, čo prichádzajú s Tvojím slovom a podriadiť sa Ti. Daj mi srdce pokorné a vnímavé na Tvoju múdrosť, aby si ma mohol doviesť do neba. Amen.
Pieseň: ES 470
Autor: Daniela Hroncová Faklová


Lebo vylejem vodu na smädnú pôdu a vodné toky na súš. Vylejem Svojho ducha na tvoje potomstvo a Svoje požehnanie na tvojich potomkov. Izaiáš 44,3

Peter hovorí: Veď tento prísľub patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh. Skutky apoštolov 2,39


2.Korinťanom 6,1-10 :: Modlíme sa za: Badín (Zv)