Zamyslenie na deň 07.10.2020

Jeremiáš 3,21-4,4

21 Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha. 22 Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh! 23 Naozaj, preludom sú kopce i hlučný zhon na vrchoch. Naozaj, v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela! 24 Hanebná modla požierala výsledok práce našich otcov od našej mladosti: ich ovce, dobytok, ich synov aj ich dcéry. 25 Ležíme vo svojej hanbe a prikrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia, od našej mladosti až po dnešný deň, a nedbali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.

4, 1 Ak sa chceš obrátiť, Izrael – znie výrok Hospodinov – navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, 2 ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo – vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť. 3 Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.


Vráťte sa ku mne. Táto Božia výzva a pozvanie sa opakuje v Biblii nespočetne veľakrát. Prečo sa tak často opakuje? Môže to byť tým, že sa naozaj podobáme márnotratnému synovi alebo izraelskému národu, ktorý sa po mnohých požehnaniach od Hospodina predsa len uchyľuje k cestám bez Boha? Za týmto pozvaním je však určite Božia láska. Práve ona nás milostivo pozýva k tomu, aby sme sa ako vysilení a popálení životom bez Boha, nebáli vrátiť k Tomu, Komu na nás nesmierne záleží. Toto pozvanie je určené pre tých, ktorí sú blízko Pána Boha, ale aj pre tých, ktorí sú od Neho ďaleko. Niektorí ľudia sa pri slovách proroka Jeremiáša dali na cestu návratu k Bohu. Bola to cesta pokorných modlitieb s prosbou o odpustenie. Bola to cesta prehodnocovania svojho doterajšieho života, cesta na ktorej slovo „pokánie“ nezostávalo iba zbožným slovíčkom, ale sprítomnilo sa v úprimnej snahe zanechať všetko zlé a ísť ďalej podľa Božej vôle. V tomto sú pre nás príkladom, pretože ukazujú, že pokánia sa nemusíme báť. Nie je to slabosť, obrátiť sa k Pánu Bohu a vyznať naše chyby a zlyhania. Nie je to prejav nízkeho sebavedomia, keď prosíme Pána Boha v modlitbách, aby nás viedol aj dnešný deň. Veď práve v každodennom prijatí Jeho pozvania – Vráťte sa ku mne!“ – je naša spása i naša životná pomoc.
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás voláš k návratu. Ďakujeme, že chceš byť s nami. Ďakujeme, že odpúšťaš. Odpusť, že si neuvedomujeme, ako dobre je pri Tebe a hľadáme iné veci, či osoby, na ktoré by sme sa upli. Prosíme, rozlievaj Svojím Duchom lásku do našich sŕdc, nech sa s obrovskou radosťou vraciame k Tebe. Amen.
Pieseň: ES 496
Autor: Daniel Beňuch


Či azda môžem mať záľubu v smrti bezbožného, znie výrok Pána, Hospodina, a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? Ezechiel 18,23

Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. Ján 12,46


Lukáš 7,1-10 :: Modlíme sa za: Veľké Leváre (Ba)