Zamyslenie na deň 06.10.2020

Jeremiáš 2,1-13

1 Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2 Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. 3 Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody. Všetci, čo jedli z nej, previnili sa, stihlo ich nešťastie – znie výrok Hospodinov. 4 Počujte slovo Hospodinovo, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť? 6 Nepýtali sa: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a roklín, krajinou suchoty a temna, krajinou, ktorou nikto neprechádza, kde ani človek nebýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty. Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu a moje vlastníctvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia. 9 Preto povediem ešte s vami spor – znie výrok Hospodinov – a povediem spor aj so synmi vašich synov. 10 Veď prejdite len k brehom Kitejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédáru, dôkladne pozorujte, a všimnite si, či sa kedy takého čo stalo! 11 Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. 12 Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi – znie výrok Hospodinov – 13 lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.


Istá matka mala dvoch synov. Vychovávala ich s rovnakou láskou. Obom sa dostávalo opatery, nehy a materinskej starostlivosti. Chlapci vyrástli a mama mala autonehodu. Po ťažkej operácii zostala pripútaná na vozík. Jeden syn sa vyjadril, že takú mamu nechce, že sa nebude s jej vozíkom a s ňou ako mrzákom ukazovať na ulici. Druhý syn mame povedal, že keďže mu dala život, a tak ho milovala, že sa celá obetovala, aby ho vychovala, aj on teraz všetko nechá tak a bude ju opatrovať a starať sa o ňu. Čo sa stalo, že za rovnakým prístupom matky sú rozličné postoje synov? Nie vždy myslíme na to, čo všetko Pán Boh pre nás urobil. Nie vždy si uvedomujeme, v koľkých situáciách sme doslova unikli nebezpečenstvu, či smrti. Kto nad nami stál a bdel? Kto nám pomohol? Ak si prestaneme pripomínať Božiu lásku k nám, ak začneme pomaly zabúdať na to, čo všetko pre nás Pán Boh v Pánovi Ježišovi Kristovi vykonal, budeme svedkami dôsledkov takejto zábudlivosti. Nebude to len pohroma, ale predovšetkým opustenosť. Lebo kto neverí láske, opúšťa. Pohroma a katastrofa sa začína vtedy, keď človek stratí lásku a vďačnosť a prestane jej v tomto svete dôverovať. Nezopakujme chyby našich predkov viery! Pripomínajme a zdôrazňujme tie veci, ktoré Pán Boh pre nás vykonal a odplácajme sa Mu láskou! K Bohu aj k blížnemu.
Modlitba: Pane Ježišu, keď si uvedomím, že si visel na kríži kvôli mne. Keď viem, aké bolesti Ti spôsobovali klince. Ako si sa dusil… Ako môžem zabudnúť? Odpusť, že aj tak zabúdam. Ďakujem, že Tvoj Duch pripomína a rozlieva lásku do srdca. Amen.
Pieseň: ES 454
Autor: Ivan Boženík


Už nikdy neskryjem Svoju tvár pred nimi, lebo vylejem Svojho ducha na dom Izraela, znie výrok Pána, Hospodina. Ezechiel 39,29

Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. 1.Korinťanom 12,4-7


Jakubov 1,1-6(7-11)12-13 :: Modlíme sa za: Veličná (Lo)