Zamyslenie na deň 02.10.2020

2.Korinťanom 12,11-21

11 Stal som sa nerozumným, keď som sa chválil. Vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať. Nestojím predsa v ničom za onými veľapoštolmi, aj keď som nič. 12 Veď dôkazy o tom, že som apoštol, pôsobili medzi vami vo všetkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a prejavoch moci. 13 Lebo v čom ste boli ukrátení proti ostatným cirkevným zborom, ak len nie v tom, že ani ja sám nebol som vám na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu! 14 Ajhľa, teraz už po tretí raz ochotný som prísť k vám, a nebudem vám na ťarchu! Veď nehľadám vaše veci, ale vás. Nepatrí sa zaiste, aby deti zhromažďovali rodičom poklady, ale rodičia deťom. 15 Ja veľmi rád vynaložím všetko, aj seba samého vynaložím za vaše duše. Keďže vás ja teda tak veľmi milujem, máte ma vy menej milovať? 16 Dobre teda, nebol som vám síce na ťarchu, ale som vraj chytrák a podviedol som vás. 17 Či som vás vykorisťoval niektorým z tých, čo som poslal k vám? 18 Poprosil som Títa a spolu s ním poslal som onoho brata. Vykorisťoval vás vari Títos? Či sme nepokračovali v tom istom duchu, v tých istých šľapajach? 19 Už dávno si myslíte, že sa bránime pred vami. Pred Bohom v Kristovi hovoríme: to všetko je, milovaní, na vaše vzdelávanie. 20 Obávam sa totiž, aby som vás, až prídem, nenašiel takých, akých by som nechcel, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého by ste nechceli; aby nebolo sváru, závisti, hnevov, hádok, ohovárania, našepkávania, pýchy, nepokojov; 21 aby ma môj Boh neponížil u vás pri mojom opätovnom príchode, a aby som nemusel oplakávať mnohých, ktorí predtým zhrešili a nekajali sa z toho, čoho sa dopustili: z nečistoty, smilstva a bezuzdnosti.


Vzťahy. Väčšina ľudí chce mať dobré harmonické vzťahy, plné porozumenia, úcty a lásky. Prečo je to však také ťažké? A ako sa to dá? Je veľa kníh a výskumov, ktoré nám môžu pomôcť – radia, čo robiť a čo nie. Záver listu Korinťanom mi odkrýva dve zlaté pravidlá, s ktorými sa s vami chcem nasledujúce dve čítania podeliť:

Dnes č. 1: Nestavaj sa do pozície obete. Vedie nás to do pasivity (ten druhý musí urobiť niečo pre zlepšenie vzťahu), obrany (premýšľame, s čím ten druhý zaútočí) a jatrenia nášho zranenia (často ho maskujeme tým, že nám ide o pravdu, či vyšší princíp). Nerobí to isté aj Pavol? Skúsme ho pozorovať a vidíme, že: a. je aktívny, hľadá riešenie, je ochotný priznať si svoje chyby (v.13, 15, 17); b. ide mu o toho druhého, nie o jeho pravdu (v. 14, 19, 20); c. sústreďovanie sa na seba nazýva nerozumnosťou, pozná svoju minulosť aj to, že z milosti je apoštolom (v. 11, 12). Pavol bol priamy človek, a nie chytrák, ktorý hral na city, aby vzbudil dojem ukrivdeného. Jeho heslo bolo: „Nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi!“ (Rím 12,16-21). – – Nie so všetkými ľuďmi sa dá byť zadobre, ale usilujme sa o to, a najmä nedávajme sa do pozície obetí. – – Praktická rada: Skús si všímať a zapísať nasledujúce dni, ako pokračuješ, keď začneš vetu slovami: „Ale ja…?“
Modlitba: Odpusť, Bože, že často neunesieme zranenia vo vzťahoch a reagujeme ako obete. Ďakujeme, že Ty hojíš rany a posilňuješ nás, aby sme vedeli budovať lásku napriek minulosti a boľavému srdcu. Dávam sa Ti do rúk, nech to konáš aj cezo mňa. Amen.
Pieseň: ES 543
Autor: Dano Kobylan


A jeho cesty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, odmením ho útechou. Izaiáš 57,18

Ježiš im povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Marek 2,17


Skutky apoštolov 27,16-25 :: Modlíme sa za: Uhorské (No)