Zamyslenie na deň 26.10.2016

2.KORINTSKÝM 5,1-10

1  Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach.   2  Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba,   3  lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí.   4  Lebo my, ktorí sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné.   5  A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.   6  Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána,   7  lebo žijeme vierou, a nie videním!   8  Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom.   9  Preto či prebývame (v tele), a či sa vysťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjemní.   10  Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval.


Pozeraj sa pod nohy! To je zaiste dobrá rada pri túre vo Vysokých Tatrách. Mysli na to, čo sa deje v tejto chvíli, nechoď s hlavou v oblakoch! Aj toto odporúčanie je rozumné. Ale v živote kresťana, ktorý je zameraný na večnosť, to neplatí. Tu platí: Hlavu hore, hľaď na Pána, na to, čo ti pripravil – večný život v Jeho prítomnosti! Na túto pravdu občas zabúdame. Ale Pavol pripomína: Bol si stvorený pre večnosť! Pozerať sa pod nohy v tomto prípade môže značiť, príliš hľadieť na svoje starosti, zlyhania a zabudnúť na to, že je tu Boh, ktorý sa zmilúva a odpúšťa. Alebo pre iného to zase znamená, že sa príliš viaže k tomuto svetu s jeho hodnotami – prestane žiť vierou a žije len videním, či vlastnením. Či sme sa našli v jednej, alebo v druhej skupine, Boh nám pripomína: Neboj sa, zdvihni hlavu hore, hľaď na Pána Ježiša, ktorý je v nebi, Svojou smrťou všetko pripravil pre teba, si Jeho dieťa. Bol si stvorený pre večnosť. Záloha Ducha Svätého, Jeho bezpečné láskavé vedenie je ochutnávkou neba. Hneď by som tam šiel! Ale ak ma necháš ešte tu, na Zemi, Pane, mám smelú dôveru v Teba. Je to zvláštne, ale keď na ceste viery nepozeráme len pod nohy, ale hľadíme na Pána, nepotkneme sa.
Autor: Tibor Jančík
Pieseň: ES 675


Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. Jeremiáš 2,2

Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. Židom 10,23


1.MOJŽIŠOVA 33,1-11 :: MODLÍME SA ZA: PRÍBOVCE (TU)