Zamyslenie na deň 23.3.2017

Lukáš 20,9-19

9 Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas. 10 V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno. 11 Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno. 12 Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili. 13 Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať. 14 Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše. 15 A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17 Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. 19 Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu.


Koniec tých, ktorí zabúdajú, že hospodária na zverenom. Celým textom sa ako červená niť tiahne myšlienka, že hospodár, ktorý v podobenstve predstavuje Boha, je brutálne odmietaný. Ale on sa stále pripomína a neváha k tým spurným poslať i svojho syna. Oni zabijú i jeho, aby mali navždy pokoj od nárokov hospodára. Tí, ktorí mali žiť ako vďační Boží služobníci, ale prestali Boha milovať, skutočne zašli tak ďaleko. Ježiša, ktorého Boh poslal, aby ich obrátil k Sebe, privedú na kríž. Aká nepochopiteľná je ľudskému chápaniu Božia nekonečná dobrota, ktorou zahŕňa nás, ľudí. Boh koná tak, ako by nijaký majiteľ voči svojim nájomníkom nekonal. Hľadá človeka s takou trpezlivosťou, akej na Zemi niet. A predsa má aj táto trpezlivosť hranice, aj pre ňu existuje: „Už je príliš neskoro.“ Toto podobenstvo je teda poslednou Ježišovou ponukou, spojenou s výstrahou, že je skutočne tou poslednou, za ktorou bude nasledovať neúprosný trest, ak bude odmietnutá. – – Pane, uč nás všetkých, ktorí nosíme Tvoje meno, aby sme tvrdé slová napomenutia dokázali prijať pre seba. Amen.
Autor: Jozef Vereščák
Pieseň: ES 543


Národy, ktoré ostanú okolo vás, poznajú, že ja, Hospodin, som zbúrané vystaval a spustošené vysadil.  Ezechiel 36,36

Simeon sa modlil: Moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. Lukáš 2,30-32


Matúš 19,16-26 :: MODLÍME SA ZA: Hlohovec (Ba)