Podcast: Play in new window | Download (Duration: 2:57 — 2.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Lukáš 20,1-8
1 Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? 3 Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi: 4 bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? 5 Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili? 6 Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok. 7 Povedali teda, že nevedia odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.
Akou mocou žijeme? Čo nám dáva silu pre život, ktorý žijeme? Nepýtame sa to príliš často… Aj vtedy v Jeruzalemskom chráme to bol skôr chyták. Skupina okolo veľkňaza pristupuje k Ježišovi a rada by vedela, či má dosť dobrú (právo)moc k tomu, aby hovoril to, čo hovorí a tam, kde to hovorí. A Ježiš na to odpovie onou známou protiotázkou, odkiaľ mal svoju právomoc krstiť Ján Krstiteľ (Mt 21,25a): Odkiaľ bol Jánov krst: z neba a či od ľudí? Veľkňazi a starší ľudu sa ošívajú a už z nich nikto žiadne slovo nedostane, ale z Ježišovej odpovede je jasné, ku komu sa hlási. Hlási sa k Svojmu predchodcovi, Jánovi Krstiteľovi. Ale tá otázka veľkňazov a starších ľudu nie je vôbec zlá (za iných, kľudnejších okolností): Ku komu sa hlásim, z akej moci žijem, z akého žriedla sily čerpám? Čerpám a vydávam? A som hoden svojich predchodcov? – – Pane, prosím, aby tou najvlastnejšou silou a mocou bola viera, láska a nádej, to všetko, čo čerpáme z Tvojej moci, Trojjediný Bože. Amen.
Autor: Jozef Vereščák
Pieseň: ES 521
Aké veľké sú Božie znamenia, aké mocné sú Jeho divy! Jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a Jeho vláda z pokolenia na pokolenie. Daniel 3,33
Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Lukáš 12,32
Matúš 13,44-46 :: MODLÍME SA ZA: Hlboké (My)
