Zamyslenie na deň 20.2.2017

Lukáš 10,25-37

25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!


Pán Ježiš kráča s láskou v ústrety hynúcemu a doráňanému svetu. Spomenutý pútnik kráčal na ceste z Jeruzalema do Jericha – z Božieho mesta v horách, dolu, do mesta hriechu. To je cesta ľudí, ktorí si kráčajú podľa svojich životných názorov, preč od Pána Boha. Na tejto ceste sa pútnik stretáva s tým, ktorý ho chce iba okradnúť, s diablom. Prichádza o všetko, aj o väčšinu vlastných síl potrebných na život. Vo svojej biede, na pokraji smrti sa stretáva najskôr s kňazom – reprezentantom rituálov a obradov, ktoré stratili svoj vnútorný obsah a ktorý mu preto nemá čo ponúknuť. Neprejavuje ani záujem pomôcť mu, preto si nevšímavo kráča ďalej. Potom prichádza levíta, ktorý reprezentuje zákon. Ani najdokonalejší predpis nie je schopný pomôcť okradnutému a zranenému pútnikovi. Aj levíta prechádza bez povšimnutia. Nakoniec prichádza Samaritán – opovrhovaný, odmietaný a posmievaný. Rituály ani zákony nepomohli. Ale Samaritán mal otvorené srdce plné lásky, ktoré sa nebojí obete. Je ochotný a pripravený pomôcť. Preto aj pomáha. V samaritánovej tvári vidíme rysy Pána Ježiša Krista. To On sám sa skláňa k ranenému mužovi. On sám ho vracia do života. Iba On sám dokáže zlomiť moc smrti. Pán Ježiš končí otázkou. Nepýta sa, pre koho bol zranený muž blížnym. Pýta sa, kto z okoloidúcich bol blížny jemu. Preto dodáva: „Choď a rob podobne.“ Týmito slovami sa Pán Ježiš obracia na každého z nás. Vyzýva nás k záujmu o druhých ľudí, k milosrdenstvu a k obeti. Ľudia potrebujú pomoc, ale najmä sa potrebujú stretnúť s Pánom Ježišom Kristom.
Autor: Martin Riecky
Pieseň: ES 642


Boh povedal: Svoju dúhu kladiem na oblaky; bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou. 1.Mojžišova 9,13

Ak totiž zotrvávate založení a pevní vo viere a neuchyľujete sa od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli, ktoré bolo zvestované každému stvorenstvu pod nebom. Kolosenským 1,23


5.Mojžišova 32,44-47 :: MODLÍME SA ZA: Dobroč (No)