Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:38 — 4.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2. slávnosť veľkonočná
Lukáš 24,13-35
13 A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy. 14 A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. 15 Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. 17 Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. 18 Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. 19 Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, 20 ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. 21 A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, 23 a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. 24 I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. 25 On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? 27 Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. 28 Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. 32 I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? 33 A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. 35 Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba.
Vážne napomenutie. Prečítaný text nás upozorňuje na jednu závažnú skutočnosť. S Pánom Ježišom možno spolu kráčať, viesť s Ním rozhovor, byť v Jeho tesnej blízkosti. Je možné Ho dokonca vidieť, naše srdce môže horieť zápalom pre Božie veci, a predsa oči môžu byť držané v nevedomosti, aby sme Ho nespoznali. To je skúsenosť Emauzských učeníkov. Ďalej však čítame: „Tu sa im otvorili oči a poznali ho…“ Na to pamätajme! Tento text si zaslúži v našich osobných Bibliách veľký výkričník. Brat, sestra, môžeme byť pravidelnými účastníkmi služieb Božích, prebrať na seba mnohé znaky vykúpených Božích detí, a predsa Ho nemusíme poznať, zdanie môže klamať. Ale pamätajme: Pán otvára oči! Je to milosť, ktorú dáva náš nebeský Otec. On otvára oči, ukazuje cestu. Nebuďme príliš múdri, spoliehajúci sa na svoj duchovný zrak, životné skúsenosti, vedomosti! Prosme nášho Pána, aby nám otváral oči a ukazoval cestu.
Autor: Imrich Lukáč
Pieseň: ES 459
Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa niekto odvráti, či sa späť nevráti? Jeremiáš 8,4
Aj po tretí raz sa Ježiš spýtal Petra: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! Ján 21,17
Lukáš 24,13-35 :: 1.Korintským 15,12-20 :: Lukáš 24,36-45 :: MODLÍME SA ZA: Chyžné (Ge)
